Mám vás rada, Vlas a Brada!

Lívia Brachnová

Ak by som si mala spomenúť na najväčšie divadelné zážitky tohtoročného festivalu Zlomvaz, bolo by medzi nimi rozhodne bábkové predstavenie Veľké putovanie Vlasa a Bradu. Inscenácia, ktorej autormi sú bábkoherci z magisterského štúdia na bratislavskej VŠMU, je veľký úlet z ich strany aj pre diváka. Od začiatku predstavenia si ho užívate so zvyškom hľadiska, smejete sa, uškŕňate vďaka teleportu do detstva pomocou hereckých výkonov a humoru pre vzdelaného diváka. 

Ale zhrňme si to od začiatku. Príbeh inscenácie je inšpirovaný českým komiksom pre deti aj dospelých od autora a výtvarníka Františka Škálu. Je o priateľstve Vlasa a Bradu, o ochote ísť kamkoľvek pre niekoho, koho ľúbime. Vlas zmizne a Brada sa ho rozhodne vydať hľadať, pričom stretne kačicu zo špongie, tučniaka, čo nechce byť tučný, Bubákov, veľkého dídžeja a mnoho ďalších podivností. Najprv ide o získanie modrého kameňa, potom ho vymeníme za obyčajné pierko. Znie to trochu šialene a trochu ako z knižky pre deti, v ktorej si aj dospelý nájde svoje vtipy. 

Samozrejme, nakoniec to dobre dopadne a zvíťazí láska. Medzitým všetkým si užívate výbornú bábkarskú show, v ktorej je láska jedným z najhlavnejších posolstiev príbehu. V pravidelných intervaloch dokonca počúvate z replík postáv vetu „Mám ťa rád!“ a to dokáže vliezť príjemne pod kožu. Z bábkového predstavenia pre dospelých máte obrovskú detskú radosť.

Prečo to teda funguje? Hlavné postavy príbehu Vlas a Brada sú zastúpené bábkami rôznych veľkostí, od malých marionet až po ich animátorky – živé herečky. Všetky ostatné postavy sú znázornené celkom bežnými predmetmi, ako je motýľ z papiera, kačica a huby zo špongií alebo využitím hláv hercov, ich rúk či nôh. Protagonisti sú ochotní premeniť sa na naozaj čokoľvek. Animovania v inscenácii rozhodne nie je málo, doslova každú sekundu sa je na čo pozerať a každých pár sekúnd sa scéna aj situácia úplne menia. Sú veľmi dynamické a majú plynúcu energiu vďaka zladenosti tvorivého tímu. 

Či už teda ide o dobre zohratý kolektív, animovanie bábok či herectvo, je odvedená výborná práca. A nielen to, z predstavenia srší absolútne popustenie uzdy fantázie. Po režijnej stránke sa pod inscenáciu podpísala bábkoherečka, umelecká šéfka Bratislavského bábkového divadla a pedagogička na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU Katarína Aulitisová. Na dramaturgii pracoval celý tím. 

Hudobné spracovanie inscenácie zahŕňa spev nahraný aj živý, no hlavne vtipný, energický a kvalitný. S hlasmi sa dobre pracuje aj v hereckom prejave, nie sú vôbec afektované, sú hravé. Skvelo dopĺňajú komickosť deja. Keď sa spomenie hlad a na malú chvíľu prestanú herci hrať, namiesto toho začnú hlasno spievať a búchať, aby znázornili vyhrávanie v bruchu. Po pár sekundách prestanú a pokračujú v deji. Podobných scén sa tiahne predstavením mnoho, sú čím ďalej tým viac premyslene bizarné. Dobrým príkladom je scéna, kedy herečky vytrvalo bežia spolu s bábkami na mieste niekoľko minút.

Herci a herečky neustále menia kulisy a atmosféru scény. Animujú aj také drobné pohyby, ako pohyb dymu z fajky vytváraním rôznych tvarov vo vzduchu obyčajným špagátom. Detailne pracujú so svetlom pomocou bateriek. Napríklad striekaním vody z rozprašovača do lúča svetla znázorňujú brodenie sa Bradu víchricou. 

Z hereckých výkonov teda treba vyzdvihnúť všetky, ani jeden nebol slabší než ostatné. Ide o skutočnú zohranosť tímu a absolútne odosobnenie sa. Vďaka tomu divákovi podávajú prepracovaný umelecký výkon s dokonalým rytmom nielen v hudbe. Sú chvíle, kedy veľmi jemne vystúpia z role pomocou interných vtipov a dokážu udržiavať divákovi na perách úsmev. 

Predstavenie jemne pripomína aj dôležité témy ako prirodzenosť lásky naprieč pohlaviami (Vlasa a Bradu), alebo pozitívny vzťah k jedlu (obrovská hostina). Sú to len načrtnuté vedľajšie nosné myšlienky, ale sú tam. 

Z atmosféry po predstavení bolo cítiť všeobecné nadšenie, rovnako ako z tejto recenzie. Som veľmi rada, akým smerom sa profiluje Katedra bábkarskej tvorby VŠMU a tiež, že som si ich predstavenie stihla užiť ešte pre jeho derniérou.

Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave – František Skála: Veľké putovanie Vlasa a Bradu. Réžia Katarína Aulitisová, dramaturgia kolektív, scéna a kostýmy Alica Mikócziová, hudba kolektív, pedagogické vedenie Katarína Aulitisová, Markéta Plachá, Iveta Konýčková, Denis Farkaš. Písané z predstavenia 11. 6. 2022 v rámci festivalu Zlomvaz.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.